Jedlo je potreba, jedlo je potešenie, jedlo je záležitosť osobných chutí a kultúrnych preferencií.
No to, čo si možno uvedomíme neskôr je, že jedlo je v prvom rade ľudské právo. Právo, ktoré si ešte stále jeden človek z deviatich na svete úplne neuvedomuje. A pri pohľade na budúcnosť je jedlo veľkým globálnym problémom. Do roku 2050 bude na tej istej planéte treba nachovať trikrát viac ľudí, než v predchádzajúcom storočí. Z tohto hľadiska je jedlo oveľa viac, než príbeh jednotlivca. Voľby ohľadom výroby a konzumácie jedla, ktoré pred nami stoja, majú priamy alebo nepriamy dopad na klímu, využitie zdrojov, ako napríklad voda, pôda, schopnosť ľudí uživiť sa a viesť dôstojný život doma a za hranicami.
Today, food production:
- prispieva ku globálnemu otepľovaniu viac, než všetky autá, nákladné autá a vlaky dohromady;
- spotrebuje 70% pitnej vody a vážne znižuje jej kvalitu v dôsledku pesticídov a hnojív;
- urýchľuje stratu biodiverzity;
- je hlavnou príčinou odlesňovania a dezertifikácie.
No nie každá strava zanecháva rovnakú stopu. Či majú naše voľby v oblasti stravy pozitívny alebo negatívny dopad na ľudí a planétu, závisí hlavne od piatich nasledujúcich aspektov: čo jeme, koľko toho jeme (čoho), koľko potravy vyhadzujeme, ako bolo jedlo vyrobené a kto mal z neho úžitok.
Trikrát denne má každý z nás možnosť zvoliť si stravu, ktorá viac rešpektuje život v nás a okolo nás. Vo svete, v ktorom žije viac než 7 miliárd ľudí sa síce môže naše pozitívne konanie zdať ako kvapka vody v oceáne, no nie je to tak. Tak, ako je to v prípade Severnej Ameriky, naša európska strava zanecháva najväčšiu ekologickú stopu a má obrovský negatívny dopad. No v Európe, a hlavne v deviatich krajinách, ktoré sú časťou tohto projektu, je množstvo pozitívnych príkladov zodpovedného stravovania.
V tejto rubrike sa dozviete viac o tom, ako jedlo ovplyvňuje svet. Popisujeme šesť problematických trendov svetového potravinového systému, o ktoré by sme sa mali zaujímať všetci, od politikov po širokú verejnosť.
Tieto globálne trendy sú:
- zrýchľujúca sa strata rozmanitosti;
- zvyšujúca sa spotreba mäsa a mliečnych produktov;
- rastúca vzdialenosť medzi farmármi a konzumentmi;
- strata sezónnosti;
- nezadržateľná spotreba vysoko spracovaných potravín a prítomnosť palmového oleja v polovici spracovaných potravín;
- dramatický nárast potravinového odpadu.
