Príbeh:
Neočakávaná (nízkouhlíková) večera
„Je takmer 4:30 popoludní! Počujem niekoho zvoniť pri dverách!“ povedala Cynthia, ktorá pomáhala Agniezske nájsť ďalšie vankúše na sedenie na podlahe.
Josip, s rukami plnými fliaš jablkového džúsu, vstúpi s piatimi ďalšími chlapcami. Michaela, ktorá hostila stretnutie opäť rýchlo bežala ku dverám, aby otvorila ďalším ľuďom. Všetci jej sedemnásti priatelia z medzinárodného študijného programu boli už tam, okrem Gregora.
Razvan začal diskusiu: „Tak, priatelia, čo pripravíme pre Gregora? Dnes je 18 novembra, už ostávajú len dva týždne pred rozlúčkovou oslavou! Je mi ľúto, že je prvý, kto sa vracia naspäť domov, do Slovinska, no veľmi sa teším na prípravy na rozlúčkovú oslavu!“
Cynthia pokračovala: „Našli sme skvelé miesto! Stará mama Michaely, našej dobrej priateľky, nám dovolila použiť svoj dom. Je tam dosť miesta pre 30 ľudí, môžu tam dokonca aj prespať a je tam aj ohnisko. Teraz sa musíme dohodnúť, čo pripravíme na večeru.“
Agniezska pokračovala: „Keďže bude Gregor budúci semester študovať environmentalistiku, bude asi logické a milé pripraviť jedlo, ktoré je šetrné k životnému prostrediu, však? Niečo ako nízkouhlíkovú neočakávanú večeru!“
Cynthia dodala: „Áno, to je dobrý nápad! Mohla by byť bez akejkoľvek potravinovej míle!“
Martin: „Akým jazykom hovoríte, dievčatá? Bez akéhokoľvek čoho?“
Cynthia: „Akejkoľvek potravinovej míle! To znamená, že jedlo za nami nemusí cestovať stovky alebo tisíce kilometrov. Nízka uhlíková stopa znamená, že výroba alebo preprava jedla nespôsobila veľa skleníkových plynov, ktoré zohrievajú atmosféru a spôsobujú klimatické zmeny.“
Zaujíma vás, ako to celé skončilo? Stiahnite si našu publikáciu Menu for Change, v ktorej nájdete nielen rozuzlenie príbehu, ale aj podnetné otázky, spoľahlivé rady, ďalšie zdroje a ešte omnoho viac!
Pojem “potravinové míle”, vyjadruje vzdialenosť, ktorú prejdú potraviny pred tým, než sú spotrebované. Zníženie tejto vzdialenosti znamená zníženie emisií oxidu uhličitého počas prepravy loďou, vlakom, nákladným autom alebo lietadlom. Ale doprava predstavuje len jednu časť uhlíkovej stopy potraviny. Výroba, spracovanie a balenie spôsobujú ešte viac emisií. Okrem toho záleží aj na tom, čo jeme: rastlinná výroba zanecháva menšiu uhlíkovú stopu ako mäso (Photo: Creative Commons)
Problematický trend č. 1:
Akékoľvek jedlo kedykoľvek, odkiaľkoľvek.
Jedlo je odrazom lokálnych prírodných špecifík. V každom regióne sveta nájdeme rozdielne prírodné podmienky a jedlo, ktoré v týchto regiónoch rastie je tiež špecifické. Teploty, vlhkosť a slnečné svetlo sa v rozdielnych regiónoch líšia a menia v závislosti od ročného obdobia. Banánom sa najlepšie darí v tropickom podnebí, blízko rovníka, v krajinách ako napríklad Ekvádor. Nemajú špecifické obdobie pre zber – môžu rásť celý rok. Na druhej strane by jablká neprežili v tropických teplotách, no v európskom podnebí sa im darí a je možné ich zberať v lete a na jeseň.
každej krajine, týždeň po týždni, sa presúvame do ďalšieho ročného obdobia, ktoré prinesie rôzne lokálne potraviny. Konzumácia sezónnych potravín zaručuje čerstvé jedlo, ktoré obsahuje viac živín. Táto konzumácia tiež zaručuje, že potraviny nemuseli cestovať veľké vzdialenosti, aby sa k nám dostali a teda nespôsobujú zbytočné emisie CO2.
Sieť, ktorá zachytáva interakcie svetového obchodu. Kam a odkiaľ prúdi jedlo? Podieľajú sa na tom všetky krajiny rovnako? (Photo: B.S. Halpern (T. Hengl; D. Groll) / Wikimedia Commons, via Wikimedia Commons)
Ľuďom v meste, ktorí si kupujú jedlo v supermarketoch sa môže zdať, že už neexistujú ročné obdobia a vzdialenosti. Regály supermarketov vyzerajú celý rok takmer rovnako. Paradajky, uhorky, jablká a hrozno, všetko je dostupné počas celého roka. Znamená to, že tieto potraviny cestovali veľké vzdialenosti a/alebo vyrástli vo vyhrievaných skleníkoch. Obidva prípady si vyžadujú veľké množstvo energie. Tiež to môže znamenať, že sú tieto potraviny niekoľko mesiacov staré a boli ošetrené prípravkami, ktoré spomalili ich starnutie (napríklad fungicídy alebo vosk na jablkách). V takom prípade stratili veľkú časť vzácnych živín a obsahujú zvyšky pesticídov.
Ako príklad pre tých z nás, ktorí žijeme v strednej Európe, jablká by mali byť vždy uprednostňované pred banánmi; ale ak je to v júni, radšej siahnime po sezónnejších potravinách, ako sú napríklad jahody. No v januári bude viac udržateľné konzumovať skladované jablká, než jahody.
Sezónne lokálne potraviny sú často lacnejšie, než nesezónne potraviny, sú chutnejšie a viac podporujú miestnu ekonomiku.
Jesť jahody už v januári a uhorky celý rok je možné vďaka skleníkom. V oblasti neďaleko španielskeho mesta Almeria je najväčšia koncentrácia skleníkov na svete. Tieto skleníky zaberajú územie 26 000 hektárov (rovná sa veľkosti ostrova Malta). Túto oblasť nazývajú miestni “more plastov”. Pracuje tu množstvo legálnych a nelegálnych migrantov v podmienkach, ktoré nerešpektujú ľudskú dôstojnosť. Ak sa chcete dozvedieť viac o ľudských právach a dôstojnej práci, pozrite kapitolu 4. (Photo: Google Earth)
Chcete vedieť viac? Stiahnite si našu publikáciu Menu for Change a objavte tajomné príbehy o potravinách.
