Príbeh
Z Paraguaja na môj tanier
Keď Myriam prešla impozantnými dverami českej školy, zrazu cítila, ako jej vyschlo v ústach. Bola nervózna zo svojho prejavu študentom. „Ako zareagujú?“
Tú istú otázku sa samej seba pýtala dva týždne pred tým, než s ňou odletelo lietadlo z jej krajiny, Paraguaja. Ako drobná farmárka, ale aj ako pedagóg, verila, že je dôležité zdieľať s európskou mládežou, čo sa deje v jej regióne a v mnohých ďalších susedných krajinách, ako je Brazília a Argentína. „Zdieľanie a učenie sú prvými krokmi ku zmene sveta“, pomyslela si.
Všetkých 120 sedadiel v prednáškovej sále bolo obsadených. Študenti si museli zobrať stoličky z iných tried, aby si mohli na prednáške sadnúť. Bolo to prvýkrát, čo urobili niečo špeciálne pri príležitosti Svetového dňa výživy, ktorý sa koná každý rok 16. októbra, v deň, kedy sa na celom svete oslavuje ľudské právo na jedlo.
Keď publikum stíchlo, začala: „Volám sa Myriam. Žijem v Paraguaji, krajine v Latinskej Amerike. Prišla som sem rozprávať o významnom probléme svojej komunity a mnohých ďalších v Latinskej Amerike. Tento problém má iba 4 písmená: S-Ó-J-A.“
Myriam ukázala fotku, ktorá bola zachytená z oblohy. Jedna jej časť vyzerala ako les a druhá časť ako obrovské pole. Pokračovala: V regióne kde žijem, je dnes väčšina polí pokrytá sójovými plantážami. Obrovské časti lesa sa vyrubujú, aby uvoľnili miesto pre pestovanie sóje. To isté sa deje aj v Brazílii s Amazonským pralesom. Keď existoval les, teploty boli nižšie, pretože stromy pomáhali priviesť vlhkosť z pôdy do ovzdušia. Teraz pozorujeme, že s veľkými poľami prišla teplejšia klíma. Ale čo je pre nás teraz horšie, sú lietadlá.“
Lietadlá? Študenti vyzerali veľmi zmätene. Aké môže byť spojenie medzi lietadlami a sójovými plantážami?
Zaujíma vás, ako to celé skončilo? Stiahnite si našu publikáciu Menu for Change, v ktorej nájdete nielen rozuzlenie príbehu, ale aj podnetné otázky, spoľahlivé rady, ďalšie zdroje a ešte omnoho viac!
Problematický trend č. 2:
Globálny nárast spotreby mäsa
Čo ak je niečo také jednoduché a obyčajné, ako kus mäsa v skutočnosti stredobodom mnohých otázok nad budúcnosťou našej planéty? Táto otázka vyvstáva, keďže sú v hre dva trendy: prvý je ten, že na našu planétu pribúda čoraz viac ľudí a do roku 2050 nás bude vyše 9 miliárd, čo si vyžaduje výrobu väčšieho množstva potravy. Druhý trend predstavuje fakt, že mäso a mliečne výrobky (mlieko, syr, jogurty, atď.) sa postupne dostávajú na jedálny lístok čoraz viac ľuďom. Chov hospodárskych zvierat si vyžaduje množstvo zdrojov. V krátkosti to znamená, že čoraz viac ľudí konzumuje mlieko a mliečne výrobky, zatiaľ čo množstvo zdrojov k dispozícii na našej planéte ostáva rovnaké.
Kým nárast spotreby je obzvlášť viditeľný v krajinách, ako napríklad Čína, najviac konzumentov mäsa žije práve v Európe, Amerike a v ďalších vyspelých krajinách, kde spotreba trochu stagnuje.
Nárast chovu hospodárskych zvierat prináša čoraz viac výziev z oblasti udržateľnosti. Spotreba mäsa je považovaná odborníkmi OSN za hnacie príčiny klimatických zmien a je často spojená s nadužívaním či znečisťovaním prírodných zdrojov (vody, pôdy, ekosystémov).
No ako to, že mäso začalo predstavovať väčší klimatický problém než doprava? Dôvodom je množstvo pôdy, ktoré je pre chov hospodárskych zvierat potrebné. Odlesňovanie pre pestovanie krmiva, ako sóje a kukurice alebo zväčšovanie pasienkov, uvoľňuje obrovské množstvo oxidu uhličitého. Okrem toho je tiež známe, že aj hospodárske zvieratá priamo produkujú veľké množstvo metánu, plynu, ktorý ohrieva klímu dvadsaťtrikrát viac, ako oxid uhličitý. Obmedzenie konzumácie mäsa preto môže predstavovať veľmi konkrétny krok smerom k zmierňovaniu zmeny klímy a je pravdepodobne jednoduchší, než transformácia celého dopravného systému.
Chcete vedieť viac? Stiahnite si našu publikáciu Menu for Change a objavte tajomné príbehy o potravinách.