Príbeh
Čo sa vytlačilo do mojej pomarančovej šťavy?
Čím viac Eduardo plnil svoju tašku pomarančami, tým hlbšie sa zabáral rebrík do zeme. Stál 2 metre nad zemou, jeho telo bolo natiahnuté, aby dočiahol vzdialenú vetvu plnú lesklého ovocia. Jednou rukou si Eduardo odhrnul čierne vlasy z čela. Kvapky potu mu stekali po
tvári.
Eduardo, ktorý mal 18 rokov, sa z vrchu rebríka rozhliadal po malej pomarančovej plantáži a na tvári mal spokojný úsmev. Aj keď bola práca náročná, tešil sa, že tam dnes je. Jeho život a život jeho matky sa veľmi zlepšil, odkedy sa pred dvomi rokmi pridali k hnutiu fair, teda k hnutiu spravodlivého obchodu. Teraz mali dostatok peňazí, aby si prenajali malý domček a žili dôstojne. Pred pár rokmi to tak nebolo.
Eduardo si pamätal, že sa cítil ako vo väzení, keď neustále pracoval na veľkej pomarančovej plantáži. Spomienka na nehodu bola stále živá. Bolo to niekedy v novembri 2015. Vtedy Eduarda hrozne bolela hlava z tepla. Cítil ťažkú tašku plnú ovocia, visela dolu a bolestivo sa mu zarezávala do pleca. Bolo 5 hodín popoludní a mal už len dve hodiny na to, aby obral pätnásť tašiek ovocia. Ak by obral menej, než je požadovaných 60 tašiek denne, vyhodili by ho. Každá taška, za ktorú dostal iba 0,15 eur, vážila minimálne 20 kg. Niekedy dostával aj menej, ak práve cena pomarančovej šťavy klesla.
Zaujíma vás, ako to celé skončilo? Stiahnite si našu publikáciu Menu for Change, v ktorej nájdete nielen rozuzlenie príbehu, ale aj podnetné otázky, spoľahlivé rady, ďalšie zdroje a ešte omnoho viac!
Robotník na pomarančovej plantáži – Brazília. (photo: Christiliche Initative Romero)
Problematický trend č. 4:
Narastajúca medzera medzi farmármi a spotrebiteľmi
Aké je percento jedál, o ktorých vieme kde boli vyrobené, kým a za akých podmienok? Ak sa odpoveď od prípadu k prípadu líši, všeobecný trend je taký (pokiaľ si ich nevyrábame sami), že vieme veľmi málo, čo sa skrýva za naším jedlom. Medzera medzi spotrebiteľmi a farmármi narastá. Medzera nie je iba geografická, ale tiež sa odráža v skutočnosti, že sa v celom procese nachádza množstvo aktérov (spracovatelia, značky, supermarkety, atď.), ktorí stoja medzi spotrebiteľom a farmárom.
Roľník v Burkina Faso. (photo: Aurèle Destrée)
Ako vieme, či farmári, alebo ich zamestnanci dostávajú spravodlivú cenu za svoje výrobky? V Európe musí množstvo farmárov prestať pestovať, pretože nezarábajú dosť. V rozvojových krajinách, malí poľnohospodári čelia niekedy veľmi ťažkým situáciám, ktoré im zapríčinia život v hlade a chudobe. Pracovníci farmárskeho sektora zamestnaní vo veľkých podnikoch, ktorých tovar je určený na export (banány, čaj, kakao, atď.) niekedy pracujú v nebezpečných podmienkach za veľmi nízke mzdy.
Chcete vedieť viac? Stiahnite si našu publikáciu Menu for Change a objavte tajomné príbehy o potravinách.
